THE GENOTYPE - ONEIRONAUTS
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Doteraz sme boli zvyknutí, že každý album Edguy znamenal určité napredovanie v ich hudobnom vývoji. Mandrake je v tomto ohľade trochu iný. Zreteľný krok dopredu v ňom nie je natoľko postrehnuteľný, kapela sa pridŕža línie, ktorú nastolila na Theater Of Salvation a tak celý album vyznieva skôr štandartne a obsahuje všetko potrebné, aby fanúšik nepocítil sklamanie. Jeho čaro spočíva v drobnostiach, nových inštrumentálnych odtieňoch, ktoré sa dostavia až po viacerých počúvaniach. Osobne mám však k Mandrake srdcovejší vzťah, pretože som si ho z celej diskografie obstarala ako prvý. A takéto albumy sa potom veľmi ťažko hodnotia...
Pri prvom kontakte s touto nahrávkou Vás určite upúta obal z dielne Jeana Pascala Fourniera, ktorý dokonale korešponduje s názvom. Vybrať za názov koreň liečivej rastliny v stredoveku považovaný za magický inšpirovala Tobiho asi práca na Avantasii. V booklete sa nachádzajú už tradičné mená hostí ako Ralf Zdiarstek, Norman Meiritz či Frank Tischer. Tento krát sa k nim pridáva aj warrior Rob Rock.
Na Mandrake cítiť výrazný vplyv keyboardov, čo len potvrdzuje fakt, že ak sa dávkujú v rozumnej miere, môžu slúžiť k ešte väčšej rozmanitosti skladieb. Dokonca Tobias hneď v úvodnej Tears Of A Mandrake oprášil svoj pôvodný, nemetalový nástroj – organ a dokázal jej vtisnúť nezameniteľnú atmosféru. Výrazná melodická linka na pozadí duniacej, rýchlej rytmiky otvára speedovku Golden Dawn. Či sa to zdá niekomu akokoľvek nemožné, Tobiho hlas znie ešte plnšie a vyzretejšie ako predtým. Jerusalem ponúka inštrumentálne zaujímavú skladbu v strednom tempe, ktorej najlepšiu časť predstavuje speedové gitarové sólo s akustickou gitarou. All The Clowns obsahuje melodický námet, typický pre Edguy. Skladba sa nesie v nekomplikovanom, veselom duchu za účasti zborového refrénu. Najväčší šok sa skrýva pod trackom číslo päť Nailed To The Wheel. Po jedinečnom, pomalom začiatku sa skladba stáva stelesnením agresivity a energie, kde si ide Tobi vykričať hlasivky. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa dozvedela, že Edguy ju odpaľujú skoro každý večer na pódiu! Pharaoh s úctyhodnou dĺžkou desiatich minút predstavuje členitú, variabilnú skladbu s temným podtónom. Pomalá Wash Away The Poison sa postará o určité vyváženie medzi náročnými a priamočiarejšími nápadmi. Nedosahuje síce kvality takej Land Of The Miracle, ale ten zámer spĺňa dokonale. Návrat k dravému tempu predznamenávajú bicie v úvode Fallen Angels. Jedná sa o tradičné speedové číslo s vynikajúcimi sólami. Deviaty track Painting On The Wall sa pravdepodobne vďaka svojej chytľavosti stal zároveň aj singlom k tejto platni. Skladba Save Us Now sa pôvodne mala objaviť len ako bonus, ale sranda namierená na bicmana Felixa sa prirodzene hneď ujala. Limitovaná verzia obsahuje ešte bonusovú skladbu Devil And The Savant.
Edguy po vydaní posledného albumu odštartovali svoje prvé headlinerské turné, ktoré sa zdá byť nekonečné. Uprostred koncertného kolotoča stihli májovým vystúpením v Offenbachu osláviť desať rokov na metalovej scéne. Napriek zaneprázdnenosti si frontman našiel čas na dokončenie netrpezlivo očakávaného druhého diela Avantasie. A to zďaleka nie je všetko! Podľa posledných informácií by mal na budúci rok vyjsť živý dvojalbum doplnený o zaujímavý booklet s množstvom fotiek. Takže máme sa na čo tešiť!
Na Mandrake cítiť výrazný vplyv keyboardov, čo len potvrdzuje fakt, že ak sa dávkujú v rozumnej miere, môžu slúžiť k ešte väčšej rozmanitosti skladieb. Skvelé album!
9 / 10
Tobias Sammet
- zpěv
Jens Ludwig
- kytara
Dirk Sauer
- kytara
Tobias Exxel
- basa
Felix Bohnke
- bicí
1. Tears of Mandrake
2. Golden Dawn
3. Jerusalem
4. All The Clowns
5. Nailed To The Wheel
6. The Praraoh
7. Wash Away The Poison
8. Fallen Angels
9. Paiting On A Wall
10. Save Us Now
11. The Devil & The Savant (bonustrack)
Space Police: Defenders Of The Crown (2014)
Age Of The Joker (2011)
Tinnitus Sanctus (2008)
Rocket Ride (2006)
Hellfire Club (2004)
Burning Down The Opera (2003)
Mandrake (2001)
The Savage Poetry (remastered 2CD) (2000)
Theater of Salvation (1999)
Vain Glory Opera (1998)
Kingdom of Madness (1996)
The Savage Poetry (1995)
Vydáno: 2001
Vydavatel: AFM Records
Stopáž: 64:31
Produkce: EDGUY
Studio: Rhoen – Studio, Finnvox
Album Mandrake je jeden z najväčších skvostov power/speed metalu. Darmo, Tobi to skrátka vie tak, ako len málokto. Výborný spevák a fantastický skladateľ aj tu vysypal z rukáva kopec geniálnych skladieb. Edguy už dávno prekonali svoje vzory Helloween a občas nechávajú za sebou aj konkurenčných Gamma Ray. Toto album by u Kaiovej party patrilo k trom najlepším a Andy, Weiki a spol. takéto úžasné dielo ešte nenatočili a ani nenatočia. Skvelým ťahom je použitie kláves vo väčšej forme ako je to u Edguy zvykom a hlavne sa Tobimu podarilo na toto album dostať neopakovateľnú atmosféru. Najviac jej dostala fantastická skladba Tears Of A Mandrake, ktorá je nesporne jednou z najlepších aké kedy Edguy stvorili. Dosť mi to pripomína Avantasiu, ale ani tam nepočujem takto strhujúcu a úchvatným refrénom presiaknutú skladbu. Srdcovka ako hrom. Nasleduje najspeedovejšia vec Golden Down s nenormálnym sólom a agresívnymi gitarami, ktoré najviac vyniknú v skladbe Nailed To the Wheel. Jednoducho bomba, niečo na spôsob Final Sacrifice. Krásna je aj akustická balada Wash Away The Poison. Balady idú Tobimu neskutočne dobre a tak ľahko sa neopočúvajú. Hitové sú aj Fallen Angels, Painting On The Wall (moderná vec s vtieravým refrénom), Save Us Now a Devil and The Savant (skvelé klávesy a nosná melódia). Veľmi prepracovaná je aj desaťminútová Pharao. Plný počet bodov je priam povinnosťou. Veľmi rád sa vraciam k tomuto albumu.
Mexická odpověď na AMARANTHE. Je to trochu ostřejší, v základu více do deathu, téměř bez čistého mužského zpěvu a méně chytlavých melodií, ve kterých má zase navrch Mörckova parta. Ale je to dobré.
Jak může znít doom metal s blízkovýchodními vlivy, když se urve ze řetězů a nabere na rychlosti a progresi, to ukazuje v Londýně sídlící parta kolem výrazné zpěvačky Niny Saeidi. Tahle hudba nakopává zadele.
Hned první skladba naznačuje, že u DEUS MORTEM se věci začínají měnit. Poláci posunuli svůj BM do čistějších a melodičtějších vod. Jistě, řízky se občas klepou nekompromisně, nicméně i tak je ústup do přijatelnějších sfér znát. Osobně mi to ale nevadí.
Jeden z nejvíce obskurních rituálů roku 2024. Lidé (?) okolo IMPETUOUS RITUAL / GRAVE UPHEAVAL vyrukovali s neotesaným black/death metalovým manifestem. Divokost, chaotičnost, ale zároveň i slušný skladatelský skill. Hudba dle mého gusta. Více za týden.
Timothée Chalamet sa vraj na place nechal oslovovať Bob; naučil sa hrať na gitaru a spievať ako Dylan. Film, pokrývajúci roky 1961-65, stojí na hereckom a hudobnom výkone hlavných hviezd (a na skvele zapracovaných piesňach). Inak sa do hĺbky príliš nejde.
Vtipné intro je naozaj iba začiatok skvelého zážitku, ktorý nám opäť pripravili odviazaní a radostní Švédi. Tento let do Taškentu je naozaj veľká paráda. Vzletné melódie, príjemná atmosféra - hodinka uletí ako nič. Opäť raz nesklamali!
První deska po návratu Bobby Lieblinga z vězení potvrzuje teze o starých psech a nových kousích. Pro alespoň s nějakou starší nahrávkou obeznámené jedince album moc novinek nepřinese, na druhou solidní standard temného rocku/doomu ze staré školy potěší.